Je domáca škola nepriateľom štátu?

Autor: Branislav Krajčovič | 26.6.2014 o 18:00 | (upravené 1.7.2014 o 15:01) Karma článku: 6,77 | Prečítané:  955x

Tento týždeň boli medializované informácie o dokumentoch, ktoré Ministerstvo školstva neverejne predstavilo len vybraným partnerom. Ministerstvo ešte stále neprichádza s paragrafovým znením, ale len s návrhmi zásad, ktoré chce implementovať. Má tým začať debata o reforme, čo je po dvoch rokoch vládnutia dosť neskoro a navyše diskusia o zmenách v školstve začína tajne a nie verejne, čo by malo byť pri zásadných zmenách v školstve samozrejmé.

Minulý rok p. Čaplovič predstavil správu o stave školstva, ktorá odhaľovala slabiny systému. Čakali sme, ako sa to dalo tušiť z úprimného obdivu ministra k Fínskemu školskému systému, že ministrove reformy začnú riešiť tie najväčšie problémy. V návrhu zásad sa však okrem financovania a tuhšej štátnej správy v školstve nenavrhujú žiadne podstatné zmeny. Naopak, idú cestou prísnejšej štátnej kontroly a nedôvery k rodičom a súkromným školám. Dôkazov je v dokumentoch viacero.

Zásady si berú na mušku Domáce vzdelávanie. Na vysvetlenie, pojem Domáce vzdelávanie Školský zákon nepozná, ale definuje v § 24 ods. 2 pís. b) povolenie individuálneho vzdelávania „ žiakovi prvého stupňa ZŠ“ a to na základe žiadosti rodiča a súhlasu riaditeľa školy.

Bez uvedenia dôvodu chcú návrhy Ministerstva upraviť formy osobitného plnenia školskej dochádzky, napríklad individuálneho vzdelávania. Materiál uvádza „Navrhuje sa spresniť podmienky individuálneho vzdelávania žiaka, a to obsah žiadosti zákonného zástupcu žiaka prvého stupňa základnej školy, ktorý sa bude vzdelávať doma.“ Čaká nás teda ďalšia administratívna záťaž v podobe rôznych vyjadrení a povolení, ktoré bude treba dokladať k žiadosti o DV?

Ďalšia časť zdôvodnenia zásad je ako zo zlého sna. „Štátna školská inšpekcia bude vykonávať kontrolu úrovne kvality vzdelávania len pri tomto spôsobe individuálneho vzdelávania“. Pýtam sa prečo? Veď už teraz má školská inšpekcia právomoc vykonať „Kontrolu úrovne kvality výchovy a vzdelávania“ a „Z tohto dôvodu je zákonný zástupca povinný umožniť vstup a vykonanie kontroly poverenému školskému inšpektorovi a poverenému zamestnancovi kmeňovej školy“ (§ 24 ods. 10). DV sa zruší žiakovi aj na návrh hlavného školského inšpektora (§ 24 ods. 11 pís. d)). Ak žiak v DV neprospel, riaditeľ mu zruší individuálne vzdelávanie (§ 24 ods. 11 pís. c)) a žiak musí nastúpiť na denné štúdium. Je to málo?

Ďalšia zásada, ktorá stavia školské inštitúcie nad rodičov a berie im právo určiť formu vzdelávania ich detí je uvedená s eufemicky znejúcou zásadou „Umožniť uplatnenie práva na zmenu formy vzdelávania všetkým žiakom“. Ak sa rozhodnete pre individuálne vzdelávanie, môže sa Vám stať, že Vám to škola nepovolí a nič s tým neurobíte. Ministerstvo vysvetľuje „na základe odborného posúdenia je potrebné pre dieťa zabezpečiť inú formu vzdelávania, než na ktorú ho prihlásili rodičia, na uplatnenie práva dieťaťa na zmenu formy vzdelávania, ktoré mu nie je na prospech, je potrebné vytvoriť relevantný právny nástroj. Toto sa má vzťahovať na každého žiaka, nielen na žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vzdelávaného formou školskej integrácie, ako za súčasného legislatívneho stavu“.

Robia rodičia s deťmi v DV niečo nekalé, čo treba prísne kontrolovať? Aké sú vlastne deti v DV?

Na konci školského roka 2013/2014 vykonalo Občianske združenie „Domáce vzdelávanie na Slovensku“ štatistické zisťovanie medzi rodičmi a žiakmi v DV. Výsledky sú zaujímavé. Výskumu sa zúčastnilo 30 detí z 18 rodín z celkového počtu 42 žiakov v DV v tomto školskom roku. S vyznamenaním prospelo 93% žiakov, 7% prospelo a hodnotenie „neprospel“ nedostal žiadny žiak. Diagnostikované poruchy učenia (dyslexia, dysgrafia, dyskalkulia, dysortografia, dyspraxia, ADHD, ADD) alebo autistického spektra (konkrétne Aspergerov syndróm) má len 10% žiakov v DV. Deti v DV sa socializujú mimo domácnosti v dvoch až siedmych aktivitách, najčastejšie krúžkoch ZUŠ. Deti v DV pozerajú televíziu a hrajú počítačové hry len minimálne (v priemere okolo 20 minút denne). Väčšina DV rodín žije v meste a majú veľké rodiny, v priemere takmer 4 deti. Temer 80% rodičov má vysokoškolské vzdelanie a všetci okrem jednej rodiny majú záujem o DV aj na druhom stupni.

Čítanie návrhu zásad je preto pre mňa veľkým sklamaním. Filozofia ministerstva ide proti rodičom, súkromným školám a nakoniec proti samotným žiakom. Loď slovenského školstva sa potápa a ministerstvo namiesto zásadnej reformy prichádza s návrhom zalepiť malé diery. Nakoniec sami rodičia už v súčasnosti opúšťajú štátne školstvo a hľadajú lepšie cesty k ich budúcnosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?